Náš Jakubko mal 1,8 mesiaca v čase nástupu na O.T.A. terapiu. Nereagoval na oslovenie, neukazoval prštekom, nezdieľal radosť, nežiadal o pomoc... Ale najmä, mne ako jeho mamke naviac chýbala jeho spätná väzba, ktorá je pre nás matky poháňačom a zdrojom energie. 

Už prvé mesiace sme videli výsledky. Oduševnene sme tlieskali, chválili, šepkali Kubkové "hatlaniny", listovali v knihách. Prvý rok O.T.A. terapie u Jakubka hodnotíme s neskutočným progresom. Nástup reči, zdieľanie radostí, bolestí a smútku, využívanie gestikulácie pri komunikácii, živá mimika, záujem o okolie a iné detičky. V rámci CVI a O.T.A. terapie sme tiež našli odpovede na otázky, ako upraviť svoj rodinný život, ako citlivo pristupovať k staršiemu súrodencovi, aby Kubka "nemusel mať rád", ale ho úprimne ľúbil takého, aký je. 

O.T.A. terapia nám poskytla istotu a nádej v čase, keď všetky ostatné metódy zlyhávali. Stali sme sa inštruktormi pre svoje dieťa, naučili sme sa chápať ho, poznať a prijať jeho potreby a tým sa náš život priblížil k životom rodičov detí bez zdravotného znevýhodnenia. A hoci v druhej polovici terapie prišli aj úskalia a napredovanie sa spomalilo, sme radi, že sme sa pre O.T.A. terapiu rozhodli. Aktuálne Kubko navštevuje bežnú škôlku so skrátenou dĺžkou pobytu, do škôlky sa teší. 

Veľká vďaka celému kolektívu CVI a terapeutom, pod ktorých vedením sa Kubkove očká rozjasnili sprítomnením.

Terapia O.T.A. nám dala svetlo a nádej do budúcnosti, že aj s dieťaťom s diagnózou dokážeme žiť takmer bežný život (čo sme si pred dvoma rokmi nedokázali predstaviť).

Pri tejto metóde sme sa terapeutmi pre našu dcéru stali MY - jej rodičia aj jej súrodenec. Preto túto prirodzenú a inkluzívnu terapiu sme schopní vykonávať denne a kdekoľvek.

Vďaka terapii sa z našej uzavretej a večne "zadumanej" dcéry stalo krásne, usmievavé dievčatko, došlo vyslovene k jej prebudeniu. Je živá, zvedavá, a pri aktuálnych rečových možnostiach až ukecaná. Volá nás do hry, podpichujeme sa navzájom, s bratom sa dokážu blázniť a naháňať, aj pekne pohrať.

Oveľa intenzívnejšie sa tešíme z maličkostí a drobností, ktoré by sme bez tejto skúsenosti iba opomenuli, možno aj prehliadli. A to je pre nás aktuálne najviac. Automaticky sa to premieta aj do ostatných oblastí nášho života, nielen do momentov, ktoré súvisia s dcérou. 

Zároveň sa u dcéry podarilo prebudiť aj emočnú stránku. Dokáže vnímať okolie, nálady druhých. Rovnako prejavuje vlastné emócie a pocity voči nám či okoliu. Ide však aj o negatívne emócie, ktoré sme sa naučili čítať, následne prijať, a čo je najdôležitejšie, neodsúdiť, neignorovať. Pochopili sme, že aj negatívne emócie sú prirodzená stránka života človeka a dôležitá vývojová fáza dieťaťa. A ako nám bolo vždy pripomínané terapeutkou: "Nebojte sa negatívnych emócií. Dieťa si ich potrebuje prežiť."

Touto cestou sa chceme poďakovať celému tímu CVI Prešov. Vďaka Vám sme dostali odborné a zároveň zrozumiteľné vysvetlenie problematiky PAS. Počas celého obdobia terapie sme sa stretávali s profesionálnym a zároveň empatickým prístupom. Boli ste vždy ochotné venovať nám dostatočný priestor na rozhovor, vďaka tomu sme si dokázali (niekedy aj na diaľku) overiť a upevniť informácie a potrebné postupy, a tým sa upokojiť a pokračovať v každodennej práci doma.

Volám sa Max a chodím na ranú intervenciu O.T.A.

Keď sme začínali, môj svet bol trochu iný. Veľa som si išiel svoje, nevedel som povedať, čo chcem a ľudí som veľmi nevyhľadával. Moji rodičia hľadali spôsob, ako mi lepšie porozumieť a pomôcť mi napredovať – a tak sme sa dostali k O.T.A.

Vďaka terapii a práci doma sa toho u mňa veľa zmenilo.

Začal som:

- viac vnímať a pozerať na ľudí okolo seba,

- vyhľadávať mamu, tata aj blízkych,

- pýtať si pomoc,

- zapájať sa do hry a smiať sa s ostatnými,

- nadväzovať kontakt aj so sestrou a už aj s inými deťmi.

Postupne sa „naštartovala“ moja komunikácia. Začal som viac džavotať, skúšať nové zvuky a zisťovať, že keď niečo urobím alebo poviem, ľudia na mňa reagujú. A to ma baví.

U nás doma sa zmenilo veľa. Rodičia sa naučili, ako sa so mnou hrať, ako ma zapojiť a ja som sa naučil, že keď niečo chcem, tak mama, tata, baba či dede mi vedia pomôcť.

Na O.T.A. sa mi páči, že ma nikto do ničoho netlačí, všetko sa učím v bežných situáciách a každodennom živote. A aj tie tety v centre sa mi veľmi páčia, majú tam iné hračky ako u nás doma a aj gauč. Ten mám najradšej.

Moje kroky sú možno malé, ale vedú dopredu.

Ešte toho veľa dokážem.

Keďže sme si u nášho Samka všimli, že niečo nie je v poriadku, už vo veku 2 rokov a 2 mesiacov, začali sme hľadať niečo, čo by mu pomohlo. Terapie, ktoré sme našli, však boli určené až pre deti od troch rokov. Intervencia O.T.A. bola určená pre deti mladšie ako dva roky a zároveň školila rodičov, ako pracovať s dieťaťom – presne to sme potrebovali. Potrebovali sme pochopiť, ako so Samkom pracovať.

Samko nevedel povedať ani slovko. Objímal cudzích ľudí, mal problém s emóciami, čo sa prejavovalo trasením a zvieraním pästičiek. Nereagoval na meno a vyskytovalo sa aj viacero ďalších príznakov.

Už na prvom sedení sme vedeli, že sme urobili správne rozhodnutie. Bolo nám presne vysvetlené to, čo sme dovtedy nevedeli – ako pracovať, aby zo Samka vyrástlo zdravé dieťa. Naučili sme sa, ako so Samkom pracovať doma. Všetko nám bolo jasne vysvetlené a mohli sme si to aj priamo vyskúšať. Dostali sme harmonogram, do ktorého sme si zapisovali, koľkokrát denne sme so Samkom danú aktivitu robili – čím viac čiarok, tým lepšie.

S manželom sme si to rozdelili. Ja som terapiu robila od rána, kým neprišiel z práce, potom sme sa vymenili. Postupne sa k nám pridal aj starší syn a Samkova babička.

Už po prvom mesiaci sme videli zmeny. Samko bol viac prítomný, začal opakovať veci a vyslovovať prvé slová.

Jeho hračky sme dali vyššie na policu, aby na ne nedosiahol, ale aby ich videl. Neustále sme mu ukazovali prstom a pýtali sa, ktorú hračku chce. Onedlho začal ukazovať sám. Veľmi sme sa tešili z pokrokov, ktoré robil. Nebolo to nič náročné – robili sme to pre svoje dieťa.

Naučili sme sa byť nielen rodičmi, ale aj terapeutmi. Zistili sme, že keď sme poľavili, okamžite sa to odrazilo na Samkovom správaní. Naopak, disciplína je pri tejto terapii veľmi dôležitá.

Na tejto terapii sa nám páčilo všetko – prístup odborníčok, ich pochopenie aj ochota. Bolo vidno, že sú to profesionálky, ktoré sa tejto práci venujú srdcom. Vždy nám vyšli v ústrety.

Zorganizovali aj výlet, kde sme ako rodičia dostali podporu od školených vzťahových poradcov a Samko mal individuálnu psychologičku, ktorá sa mu venovala. Bolo vidno, že im na ňom záleží. Samko sa vždy veľmi tešil, keď sme mu povedali, že ideme „k tetám, ktoré tlieskajú“

Túto terapiu odporúčame každému, kto rieši podobný problém. Dnes Samko rozpráva plynulo, všetky prejavy spojené s autizmom sa vytratili. Navštevuje škôlku, kde s ním nemajú žiadny problém. Rád hrá futbal a veľmi rád sa bicykluje s kamarátmi.

Ďakujeme terapii O.T.A.

Príbehy a skúsenosti českých rodín nájdete priamo na stránkach Centra Terapie Autismu - domovskej stránke terapie O.T.A.®.