Autizmus je pervazívna neurovývinová porucha, pri ktorej je narušená sociálna interakcia, komunikácia, predstavivosť. Je sprevádzaná stereotypnými záujmami a/alebo činnosťami a senzorickými ťažkosťami. Ľudia s autizmom sa do veľkej miery líšia v intenzite jednotlivých príznakov a pridružených ťažkostí. Rôzne typy autizmu zahŕňame pod pojem Poruchy autistického spektra (PAS).

Deti s autizmom rozoznáme najčastejšie podľa ťažkostí v komunikácii (nerozprávajú alebo rozprávajú mechanicky, bez porozumenia reči), je náročné zaujať ich, nevedia sa zmysluplne hrať, často sa venujú tým istým stereotypným činnostiam, nereagujú na iniciatívy zo strany rodičov, nezdieľajú svoju činnosť s druhými deťmi alebo dospelými a nezaujímajú sa o nich, často majú ťažkosti so spánkom a/alebo s vyberavosťou v jedle, bývajú precitlivené na niektoré zmyslové podnety (napríklad zvukové) alebo naopak ich prehnane vyhľadávajú (napríklad určitý druh povrchov), mávajú problém so zmenami a novými miestami, často sa zlostia.

Tieto prejavy môžu mať deti v rôznej miere a niektoré z nich vôbec nemusia mať. Autizmus je veľmi rôznorodý. Jeho prejavy by mal posúdiť odborník a mal by ich vedieť rodičovi zmysluplne vysvetliť.

Niekedy sa dajú známky autizmu pozorovať už u niekoľkomesačných bábätiek. Ide najčastejšie o slabú reakciu na prihováranie sa zo strany dospelých, dieťa sa na nich neusmieva, neobracia za nimi hlavu, má veľmi málo mimických výrazov. Rodičom môže chýbať živý zrakový kontakt a úsmev dieťaťa ako reakcia na nich. Mamičky niekedy hovoria, že dieťatko ich pohľadom nevyhľadáva, nesnaží sa privolať ich hlasom, neteší sa z kontaktu s mamou, neuprednostňuje mamu pred inými podnetmi. Nepozerá sa mame do očí, ale skôr na ústa. Dieťatko tiež môže byť veľmi dráždivé, uplakané, ťažko utíšiteľné, alebo naopak príliš pokojné, veľa spí, málo plače... Oba extrémy môžu (ale nemusia!) znamenať nejakú ťažkosť.

V tomto veku veľa závisí od vnímavosti matky. Ak už má staršie deti alebo je v kontakte s inými deťmi v tomto veku, je väčšia pravdepodobnosť, že si všimne odlišnosti. 

Nemusí ísť vždy o autizmus, ale ak máte akúkoľvek neistotu, radšej sa poraďte s odborníkom, ktorý Vám pomôže nastaviť starostlivosť doma tak, aby sa podporil zdravý vývin dieťatka.

Po prvom roku života sa začínajú príznaky autizmu zvýrazňovať. Sú aj deti, ktoré sa v prvom roku života vyvíjajú štandardne, ale potom začnú rodičia pozorovať, že vývin akoby sa neposúval dopredu, ba práve naopak, dieťa prestáva robiť veci, ktoré už vedelo. Napríklad začínalo hovoriť prvé slabiky a slová, ale potom prestalo a nerozpráva vôbec. Dieťa všetko jedlo a zrazu začína byť vyberavé. Prestáva sa pozerať do očí, usmievať sa, jeho hra sa stáva obmedzenejšou a zvláštnou – hrá sa s tými istými hračkami, dookola si ich obzerá, krúti sa na mieste, pobehuje hore-dole po miestnosti, smeje sa samo pre seba, a pod. Časté je aj to, že sa dieťa veľa zlostí, na malý podnet reaguje prudko a dlhým hnevom či plačom. Alebo tiež naopak, na nič nereaguje a vystačí si samo neprimerane dlhý čas, takmer o nič sa nezaujíma.

Prejavujú sa ťažkosti v sociálnej oblasti. Dieťa kontaktujte rodičov iba vtedy, keď od nich niečo potrebuje. Ostatné deti si buď nevšíma, alebo ich pozoruje, ale nesnaží sa nadviazať s nimi kontakt, alebo sa s nimi iba blázni a naháňa. Nereaguje na meno. Nesnaží sa získať pozornosť rodiča. Neukazuje na predmety v diaľke. Dieťa si veľmi nevšíma, čo robia druhí ľudia, a neopakuje po nich. Môže byť prítomný výrazný záujem napríklad o písmená, čísla, dopravné značky, ŠPZ, autá, vlaky, dinosaury, zvieratká alebo nejaký iný úzko vyšpecifikovaný záujem. Môžu byť prítomné poruchy spánku – nespavosť, časté budenie sa a pod. Tiež je často prítomná výrazná výberovosť v jedle.

Reč sa buď nerozvíja vôbec, alebo sa rozvíja veľmi pomaly alebo zvláštne.

Často sú príznaky v tomto veku ešte stále ťažko uchopiteľné. Rodičia hlavne zo začiatku majú iba nejasný pocit, že niečo nie je v poriadku, ale nevedia to presne uchopiť, popísať. Z uvedených príznakov môžu byť u dieťaťa prítomné iba niektoré, alebo sa dieťa môže prejavovať celkom inak. Veľmi dôležitý je práve pocit rodiča.

Nemusí ísť vždy o autizmus, ale ak máte akúkoľvek neistotu, radšej sa poraďte s odborníkom, ktorý Vám pomôže nastaviť starostlivosť doma tak, aby sa podporil zdravý vývin dieťatka.

Najčastejšie rodičia spozornejú preto, lebo dieťa nezačína rozprávať. Tiež sa často začína oveľa viac zlostiť, býva naliehavé a direktívne. Niekedy býva problém nechať dieťa s niekým iným ako s rodičmi (napríklad so starými rodičmi), pretože buď je dieťa príliš naviazané na rodičov, alebo má také náročné správanie, že si nikto netrúfa ho postrážiť (prípadne rodičia si netrúfnu niekomu ho nechať). Práve obrovské záchvaty zlosti bývajú často tým dôvodom, pre ktorý rodičia vyhľadajú pomoc. Často sa tiež nedarí dieťatko odplienkovať. Býva problém so spánkom, s vyberavosťou v jedle. Niekedy dieťa býva označené za hyperaktívne, pri ničom nevydrží, stále je v pohybe, alebo naopak, nie sú s ním žiadne ťažkosti, je spokojné, nenáročné na starostlivosť. V tom druhom prípade rodičia často povedia, že oni s ním doma nemajú žiadne ťažkosti, ale problém je, keď k nim príde návšteva, alebo keď majú oni niekam ísť, alebo pri zmenách, alebo v novom prostredí... Alebo ich na zvláštnosti upozorní niekto iný. Často začnú rodičia niečo riešiť preto, lebo sa blíži nástup do materskej školy, a oni si nie sú istí, či to ich dieťa zvládne.

Môžu sa objaviť hociktoré z ťažkostí uvedených v predchádzajúcom vekovom období, alebo začínajú byť viac viditeľné v porovnaní s rovesníkmi, ktorí napredujú rýchlejšie.

Opäť platí, že nemusí ísť vždy o autizmus, ale je dobré pre istotu sa poradiť s odborníkmi čo najskôr, aby sa využil vzácny čas do troch rokov veku dieťaťa, kedy ešte stále vieme dieťaťu významným spôsobom pomôcť.

Najčastejšie popíše príznaky autizmu psychológ, spravidla klinický psychológ. Výhodou je, ak má certifikát na diagnostiku ADOS-2, čo je nástroj celosvetovo najviac využívaný pri diagnostike autizmu. (Viac informácií nájdete v samostatnej otázke „Čo je ADOS?“)

Aj keď sú u dieťatka zjavné príznaky autizmu, obvykle sa ihneď nestanovuje táto závažná diagnóza, ale hľadajú sa možné iné príčiny stavu dieťatka. Je to nesmierne dôležité, pretože podobné príznaky môže mať dieťatko aj pri iných diagnózach, napríklad pri závažnejšej forme poruchy intelektu (mentálneho zaostávania), pri poruche sluchu alebo zraku, narušenom vývine reči, pri rôznych metabolických a neurologických poruchách, alebo pri rôznych genetických syndrómoch a pod.. Preto sa dieťatko najskôr posiela na rôzne ďalšie vyšetrenia, ako je napríklad vyšetrenie sluchu, zraku, neurologické, metabolické, psychologické, logopedické vyšetrenie a iné podľa konkrétneho stavu dieťatka.

Výsledky všetkých vyšetrení by mal napokon zhodnotiť psychiater, ktorý je práve tým odborníkom, ktorý napokon diagnózu uzatvára.

Je to veľmi rôznorodé. Známky autizmu začínajú byť zjavné vo veku medzi 12. a 24. mesiacom. Spravidla cca od 18. mesiaca rodičia alebo iní blízki príbuzní (starí rodičia, krstní rodičia a pod.) majú pocit, že veci nejdú tak, ako by mali. V takom ranom veku sa ale dieťaťu ešte neuzatvára diagnóza. Vo veku medzi druhým a tretím rokom života už zvyknú odborníci napísať, že dieťa má symptomatiku autizmu (alebo PAS – poruchy autistického spektra). Okolo troch rokov už zvyknú uzavrieť diagnózu, po zhodnotení všetkých odborných vyšetrení, ak sú príznaky výrazné. Niekedy ale nie je možné diagnózu uzavrieť aj omnoho dlhšie, a to v prípade, ak sú príznaky menej jednoznačné, prípadne ak sa zvažuje aj iná diagnóza, alebo ide o ľahšiu formu autizmu.

Odporúčame kontaktovať nejaké odborné pracovisko venujúce sa deťom s autizmom, alebo Centrum včasnej intervencie - tam sa nedáva diagnóza, ale už aj bez diagnózy sa s dieťaťom môže začať pracovať.

Vhodné je tiež urobiť si screeningový dotazník M-CHAT, ktorý je súčasťou preventívnych prehliadok u pediatra (konkrétne 10. a 11. prehliadky, teda vo veku 15-18 mesiacov a v treťom roku – tu je to ale už dosť neskoro). Rodičia si tento screening môžu urobiť aj sami, a výsledky skonzultovať s pediatrom alebo s najbližším Centrom včasnej intervencie. Dotazník je k dispozícii napr. tu: Vývinové dotazníky | Virtuálne Centrum Zdravie Dieťaťa

Ďalej môžu rodičia využiť bezplatnú mobilnú aplikáciu ASDetect, ktorá je určená pre zhodnotenie vývinu detí od 11 do 30 mesiacov a vychádza z celosvetovo využívaného screeningu M-CHAT. Obsahuje videá detí s rizikom autizmu a detí bez autizmu, takže rodič vie lepšie zhodnotiť stav svojho dieťatka. Aplikácia sa dá stiahnuť do telefónu štandardným spôsobom ako všetky iné aplikácie.

ADOS-2 je celosvetovo najviac využívaný a overený diagnostický nástroj na zhodnotenie prejavov autizmu. Ide o štruktúrované pozorovanie dieťaťa, ktoré sa natáča na video, a potom sa na základe podrobnej analýzy videozáznamu zhodnotí prítomnosť prejavov autizmu, a to štandardizovaným spôsobom. Túto diagnostiku môže robiť iba certifikovaný diagnostik, ktorý prešiel zodpovedajúcim zaškolením a skúškou.

ADOS ako priame pozorovanie dieťaťa musí byť pre správne zhodnotenie príznakov vždy doplnený štruktúrovaným rozhovorom ADI-R alebo iným podrobným rozhovorom s rodičom. Tak sa zabezpečí, aby bolo priame aktuálne pozorovanie dieťaťa doplnené aj o informácie o ranom vývine dieťaťa a o správaní dieťaťa doma alebo v inom prostredí, ktoré diagnostik nedokáže odpozorovať v rámci ambulantného vyšetrenia.

Viac o diagnostike ADOS na Slovensku nájdete v tomto videu: Diagnostika PAS u detí a dospievajúcich | Videos & Movies on Vimeo

V ranej intervencii O.T.A. sa snažíme nastaviť prostredie dieťaťa (vhodnou interakciou medzi rodičom a dieťaťom) tak, aby sa v mozgu rozvíjali neuronálne prepojenia, ktoré by sa inak nezačali rozvíjať. Preto musíme s ranou intervenciou O.T.A. začať čo najskôr, kým je mozog ešte dostatočne plastický. Začať s intervenciou po treťom roku života je už neskoro, pretože v tom čase je už pamäťová mapa mozgu dobre vytvorená a horšie sa prepisuje. 

Čím skôr umožníme dieťaťu otvoriť sa do sveta ľudí, tým vyššia je šanca, že vývin pôjde po takých istých stupienkoch ako u detí bez autizmu a že sa dieťa zaradí do bežného školského prúdu a neskôr do bežného spoločenského života. 

My diagnózu nedávame, ani ju pre začatie intervencie nepotrebujeme. Aj keby u dieťaťa nešlo o autizmus, tento prístup mu nijako neublíži, iba podporí jeho zdravý psychický vývin a spokojnú atmosféru v rodine. Naopak, ak by sa čakalo na potvrdenie diagnózy a až potom sa začalo s intervenciou, zbytočne sa tým premrhá vzácny čas, kedy je ešte možné nastaviť pozitívne zmeny vo vyvíjajúcom sa mozgu. Čím neskôr začneme, tým slabšie sú výsledky.

Viac o autorke metódy O.T.A.® nájdete na tejto našej podstránke.

Terapia O.T.A. sa nekoná raz za mesiac, ale každodenne. Skutočnými terapeutmi dieťaťa sú totiž jeho rodičia. Raz za mesiac (a neskôr počas terapeutického programu čoraz zriedkavejšie) sa konajú stretnutia s terapeutom, ktoré rodičom pomáhajú rozumieť princípom terapie a nadobúdať zodpovedajúce zručnosti vo vzťahu k ich dieťaťu. Terapeut na stretnutí zhodnotí napredovanie dieťaťa a spolu s rodičmi nastaví, na čo sa budú v ďalšom období sústrediť. Prostredníctvom videonahrávok dáva rodičom spätnú väzbu o tom, ako sa im darí, podporuje ich, pomáha im zorientovať sa v prípadných ťažkostiach a sústrediť sa na pokrok. Terapia je vysoko individuálna, šije sa na mieru nielen dieťaťu, ale aj jeho rodičom, a jej súčasťou je vzťah medzi terapeutom a rodičmi založený na dôvere a spolupráci.

Cieľom ranej intervencie O.T.A. je prostredníctvom vzťahu rodič – dieťa nastaviť prostredie dieťaťa tak, aby sa čo najviac odstránil stres a úzkosť, ktoré sú súčasťou autizmu. Vďaka tomu, že sa dieťa začne cítiť v bezpečí a sebaisto, začne sa otvárať pre vzťah s rodičom a neskôr aj s druhými ľuďmi. Otváranie sa voči svetu spôsobí žiaduce zmeny v jeho správaní a v motivácii učiť sa nové veci. Vývin dieťaťa začne kopírovať vývin bežného dieťaťa bez autizmu, vrátane porozumenia reči, rozprávania, ochoty zapájať sa do sociálnych interakcií s inými deťmi a dospelými, schopnosti rozpoznávať emócie druhých ľudí a súcitiť s nimi.

Autizmus nie je možné vyliečiť. Vhodnými a včasnými intervenciami však môžeme dieťaťu pomôcť rozvinúť svoje zručnosti do takej miery, že sa výrazne zlepší jeho porozumenie sebe a svetu a za príhodných okolností sa dokáže plnohodnotne zapojiť do života. 

Úspešnosť terapie závisí od mnohých faktorov. Často sa v priebehu terapie zistí, že okrem autizmu má dieťa aj ďalšie ťažkosti, ktoré jeho stav zhoršujú (porucha intelektu, porucha reči, ADHD a pod.). Takže nevieme vopred povedať, do akého stavu sa podarí posunúť dieťa. Každopádne však tým, že sa nám podarí zmierniť symptomatiku autizmu, sa dieťaťu a jeho rodine výrazne zvýši kvalita života.

Okrem toho úspech terapie závisí od toho, ako skoro sa s ňou začalo, od schopnosti rodičov naladiť sa na dieťa a naučiť sa potrebné zručnosti, od ich psychického stavu a podpory v širšej rodine, od nepredvídateľných okolností (možné zdravotné ťažkosti rodičov, tragédie v rodine a pod.), od možností podpory v regióne a ďalších okolností.

Na začiatku terapie sa neodporúča kombinovať rôzne prístupy, pretože to môže byť pre dieťa aj rodičov zmätočné a môže to spomaľovať pokrok. Neskôr v priebehu terapie sa postupuje veľmi individuálne, terapeut môže odporúčať rôzne prístupy podľa stavu dieťaťa a podľa potrieb dieťaťa a rodiny. Rodič má samozrejme slobodu kedykoľvek sa rozhodnúť pre inú terapiu a ranú intervenciu O.T.A. opustiť. 

Zriedkavý kontakt s terapeutom. Oproti intervenciám, pri ktorých musí dieťa dochádzať na terapiu niekoľkokrát za týždeň, táto terapia od rodičov nevyžaduje časté cestovanie a časté platby za terapie. Vysokú intenzitu terapie zabezpečuje rodič (a v oveľa väčšej intenzite, než sa dá dosiahnuť akýmkoľvek terapeutickým pôsobením). 

Je zameraná na vzťah, hlavne na vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Terapeut nepracuje priamo s dieťaťom, neviaže dieťa na seba a nesúperí s rodičom. Terapeutom dieťaťa sú po celý čas rodičia. Vo výsledku sa dieťa otvorí pre vzťahy s ľuďmi a je ochotné a schopné vstupovať do ďalších vzťahov s deťmi aj dospelými. Rodičia popisujú, že sa im v procese terapie dieťa „vrátilo“, že s ním vďaka terapii môžu mať vzťah.

Zlepšuje rodičovské kompetencie a sebaistotu rodičov. Rodičia sa zbavujú neistoty, ktorá u nich začala narastať, keďže ich dieťa nereaguje podľa očakávania. Učia sa nové spôsoby prístupu k dieťaťu, začnú ho „vidieť“ a milovať také, aké je. Začnú viac veriť sebe aj dieťaťu.

Vedie k sebaistote dieťaťa, buduje jeho vnútornú motiváciu k učeniu. Raná intervencia O.T.A. neučí priamo jednotlivé zručnosti, ale pomáha dieťaťu, aby sa samo zaujímalo o svet a o ľudí, aby sa samo chcelo učiť a aby bolo v tom procese samostatné a zaangažované. Vďaka tomu dieťa nie je v odpore a netreba ho „nútiť“.

Raná intervencia O.T.A. je vysoko individuálna – terapeutický plán sa prispôsobuje konkrétnemu dieťaťu a tiež špecifikám rodinnej situácie a prehodnocuje sa na každom stretnutí podľa aktuálnej situácie v rodine a stavu dieťaťa.

Dosah terapie je celoživotný. Rodičia získavajú celoživotný „návod“, ako svoje dieťa sprevádzať aj v budúcnosti, keď už nebudú v terapii. Dieťa získava na celý život vnútornú motiváciu, odvahu vstupovať do vzťahov, porozumenie sociálnym situáciám a schopnosť recipročnej komunikácie. Každé dieťa samozrejme v inej miere, mnohé deti budú naďalej potrebovať veľa pomoci, ale ostáva im základ – pocit bezpečia vo vzťahu a ochota byť vo vzťahu.

Musí sa začať čo najskôr – ideálne do veku 24 mesiacov. Veľa rodičov si však nevšimne známky autizmu u svojho dieťaťa dostatočne skoro, alebo nemajú okolo seba odborníkov, ktorí by ich správne nasmerovali.

Je náročná pre rodičov – vyžaduje od nich zásadnú zmenu v ich prirodzenom správaní voči dieťaťu a tiež veľmi intenzívnu prácu s dieťaťom v rámci každodenného života po veľmi dlhý čas. Požiadavky terapie ovplyvňujú každodenný život celej rodiny (napríklad požiadavka, aby dieťa nebolo vystavované žiadnym obrazovkám). 

Videotréning interakcií je špecifická a vysoko účinná metóda poradenstva a terapie, ktorá využíva videozáznam na zlepšenie komunikácie a vzťahov medzi ľuďmi.

Pôvodne vznikla v Holandsku v 80. rokoch (pod názvom Video Interaction Guidance – VIG) a dnes sa celosvetovo využíva najmä v rodinách, školstve a pomáhajúcich profesiách.

Celý proces je založený na pozitívnej spätnej väzbe a prebieha vo viacnásobnom opakovaní troch krokov:

• Nahrávanie: Tréner (VTI poradca) natočí krátky videozáznam (cca 10 minút) bežnej situácie (napr. hra rodiča s dieťaťom, kŕmenie, alebo komunikácia učiteľa so žiakom).
• Analýza: Tréner si nahrávku prezerá a hľadá tzv. úspešné momenty – chvíle, kedy interakcia fungovala, dieťa reagovalo na rodiča alebo nastalo vzájomné pochopenie.
• Spätná väzba: Tréner si sadne s klientom a spoločne sledujú vybrané úspešné zábery. Zastavujú obraz (niekedy sekundu po sekunde) a rozoberajú, čo presne sa tam stalo a prečo to fungovalo.

O metodě VTI  na SPIN-VTI.cz

O videotréningu interakcií na Vzajomne.sk