Autizmus je pervazívna neurovývinová porucha, pri ktorej je narušená sociálna interakcia, komunikácia, predstavivosť. Je sprevádzaná stereotypnými záujmami a/alebo činnosťami a senzorickými ťažkosťami. Ľudia s autizmom sa do veľkej miery líšia v intenzite jednotlivých príznakov a pridružených ťažkostí. Rôzne typy autizmu zahŕňame pod pojem Poruchy autistického spektra (PAS).

Deti s autizmom rozoznáme najčastejšie podľa ťažkostí v komunikácii (nerozprávajú alebo rozprávajú mechanicky, bez porozumenia reči), je náročné zaujať ich, nevedia sa zmysluplne hrať, často sa venujú tým istým stereotypným činnostiam, nereagujú na iniciatívy zo strany rodičov, nezdieľajú svoju činnosť s druhými deťmi alebo dospelými a nezaujímajú sa o nich, často majú ťažkosti so spánkom a/alebo s vyberavosťou v jedle, bývajú precitlivené na niektoré zmyslové podnety (napríklad zvukové) alebo naopak ich prehnane vyhľadávajú (napríklad určitý druh povrchov), mávajú problém so zmenami a novými miestami, často sa zlostia.

Tieto prejavy môžu mať deti v rôznej miere a niektoré z nich vôbec nemusia mať. Autizmus je veľmi rôznorodý. Jeho prejavy by mal posúdiť odborník a mal by ich vedieť rodičovi zmysluplne vysvetliť.

V ranej intervencii O.T.A. sa snažíme nastaviť prostredie dieťaťa (vhodnou interakciou medzi rodičom a dieťaťom) tak, aby sa v mozgu rozvíjali neuronálne prepojenia, ktoré by sa inak nezačali rozvíjať. Preto musíme s ranou intervenciou O.T.A. začať čo najskôr, kým je mozog ešte dostatočne plastický. Začať s intervenciou po treťom roku života je už neskoro, pretože v tom čase je už pamäťová mapa mozgu dobre vytvorená a horšie sa prepisuje. 

Čím skôr umožníme dieťaťu otvoriť sa do sveta ľudí, tým vyššia je šanca, že vývin pôjde po takých istých stupienkoch ako u detí bez autizmu a že sa dieťa zaradí do bežného školského prúdu a neskôr do bežného spoločenského života. 

My diagnózu nedávame, ani ju pre začatie intervencie nepotrebujeme. Aj keby u dieťaťa nešlo o autizmus, tento prístup mu nijako neublíži, iba podporí jeho zdravý psychický vývin a spokojnú atmosféru v rodine. Naopak, ak by sa čakalo na potvrdenie diagnózy a až potom sa začalo s intervenciou, zbytočne sa tým premrhá vzácny čas, kedy je ešte možné nastaviť pozitívne zmeny vo vyvíjajúcom sa mozgu. Čím neskôr začneme, tým slabšie sú výsledky.

Viac o autorke metódy O.T.A.® nájdete na tejto našej podstránke.

Terapia O.T.A. sa nekoná raz za mesiac, ale každodenne. Skutočnými terapeutmi dieťaťa sú totiž jeho rodičia. Raz za mesiac (a neskôr počas terapeutického programu čoraz zriedkavejšie) sa konajú stretnutia s terapeutom, ktoré rodičom pomáhajú rozumieť princípom terapie a nadobúdať zodpovedajúce zručnosti vo vzťahu k ich dieťaťu. Terapeut na stretnutí zhodnotí napredovanie dieťaťa a spolu s rodičmi nastaví, na čo sa budú v ďalšom období sústrediť. Prostredníctvom videonahrávok dáva rodičom spätnú väzbu o tom, ako sa im darí, podporuje ich, pomáha im zorientovať sa v prípadných ťažkostiach a sústrediť sa na pokrok. Terapia je vysoko individuálna, šije sa na mieru nielen dieťaťu, ale aj jeho rodičom, a jej súčasťou je vzťah medzi terapeutom a rodičmi založený na dôvere a spolupráci.

Cieľom ranej intervencie O.T.A. je prostredníctvom vzťahu rodič – dieťa nastaviť prostredie dieťaťa tak, aby sa čo najviac odstránil stres a úzkosť, ktoré sú súčasťou autizmu. Vďaka tomu, že sa dieťa začne cítiť v bezpečí a sebaisto, začne sa otvárať pre vzťah s rodičom a neskôr aj s druhými ľuďmi. Otváranie sa voči svetu spôsobí žiaduce zmeny v jeho správaní a v motivácii učiť sa nové veci. Vývin dieťaťa začne kopírovať vývin bežného dieťaťa bez autizmu, vrátane porozumenia reči, rozprávania, ochoty zapájať sa do sociálnych interakcií s inými deťmi a dospelými, schopnosti rozpoznávať emócie druhých ľudí a súcitiť s nimi.

Autizmus nie je možné vyliečiť. Vhodnými a včasnými intervenciami však môžeme dieťaťu pomôcť rozvinúť svoje zručnosti do takej miery, že sa výrazne zlepší jeho porozumenie sebe a svetu a za príhodných okolností sa dokáže plnohodnotne zapojiť do života. 

Úspešnosť terapie závisí od mnohých faktorov. Často sa v priebehu terapie zistí, že okrem autizmu má dieťa aj ďalšie ťažkosti, ktoré jeho stav zhoršujú (porucha intelektu, porucha reči, ADHD a pod.). Takže nevieme vopred povedať, do akého stavu sa podarí posunúť dieťa. Každopádne však tým, že sa nám podarí zmierniť symptomatiku autizmu, sa dieťaťu a jeho rodine výrazne zvýši kvalita života.

Okrem toho úspech terapie závisí od toho, ako skoro sa s ňou začalo, od schopnosti rodičov naladiť sa na dieťa a naučiť sa potrebné zručnosti, od ich psychického stavu a podpory v širšej rodine, od nepredvídateľných okolností (možné zdravotné ťažkosti rodičov, tragédie v rodine a pod.), od možností podpory v regióne a ďalších okolností.

Na začiatku terapie sa neodporúča kombinovať rôzne prístupy, pretože to môže byť pre dieťa aj rodičov zmätočné a môže to spomaľovať pokrok. Neskôr v priebehu terapie sa postupuje veľmi individuálne, terapeut môže odporúčať rôzne prístupy podľa stavu dieťaťa a podľa potrieb dieťaťa a rodiny. Rodič má samozrejme slobodu kedykoľvek sa rozhodnúť pre inú terapiu a ranú intervenciu O.T.A. opustiť. 

Zriedkavý kontakt s terapeutom. Oproti intervenciám, pri ktorých musí dieťa dochádzať na terapiu niekoľkokrát za týždeň, táto terapia od rodičov nevyžaduje časté cestovanie a časté platby za terapie. Vysokú intenzitu terapie zabezpečuje rodič (a v oveľa väčšej intenzite, než sa dá dosiahnuť akýmkoľvek terapeutickým pôsobením). 

Je zameraná na vzťah, hlavne na vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Terapeut nepracuje priamo s dieťaťom, neviaže dieťa na seba a nesúperí s rodičom. Terapeutom dieťaťa sú po celý čas rodičia. Vo výsledku sa dieťa otvorí pre vzťahy s ľuďmi a je ochotné a schopné vstupovať do ďalších vzťahov s deťmi aj dospelými. Rodičia popisujú, že sa im v procese terapie dieťa „vrátilo“, že s ním vďaka terapii môžu mať vzťah.

Zlepšuje rodičovské kompetencie a sebaistotu rodičov. Rodičia sa zbavujú neistoty, ktorá u nich začala narastať, keďže ich dieťa nereaguje podľa očakávania. Učia sa nové spôsoby prístupu k dieťaťu, začnú ho „vidieť“ a milovať také, aké je. Začnú viac veriť sebe aj dieťaťu.

Vedie k sebaistote dieťaťa, buduje jeho vnútornú motiváciu k učeniu. Raná intervencia O.T.A. neučí priamo jednotlivé zručnosti, ale pomáha dieťaťu, aby sa samo zaujímalo o svet a o ľudí, aby sa samo chcelo učiť a aby bolo v tom procese samostatné a zaangažované. Vďaka tomu dieťa nie je v odpore a netreba ho „nútiť“.

Raná intervencia O.T.A. je vysoko individuálna – terapeutický plán sa prispôsobuje konkrétnemu dieťaťu a tiež špecifikám rodinnej situácie a prehodnocuje sa na každom stretnutí podľa aktuálnej situácie v rodine a stavu dieťaťa.

Dosah terapie je celoživotný. Rodičia získavajú celoživotný „návod“, ako svoje dieťa sprevádzať aj v budúcnosti, keď už nebudú v terapii. Dieťa získava na celý život vnútornú motiváciu, odvahu vstupovať do vzťahov, porozumenie sociálnym situáciám a schopnosť recipročnej komunikácie. Každé dieťa samozrejme v inej miere, mnohé deti budú naďalej potrebovať veľa pomoci, ale ostáva im základ – pocit bezpečia vo vzťahu a ochota byť vo vzťahu.

Musí sa začať čo najskôr – ideálne do veku 24 mesiacov. Veľa rodičov si však nevšimne známky autizmu u svojho dieťaťa dostatočne skoro, alebo nemajú okolo seba odborníkov, ktorí by ich správne nasmerovali.

Je náročná pre rodičov – vyžaduje od nich zásadnú zmenu v ich prirodzenom správaní voči dieťaťu a tiež veľmi intenzívnu prácu s dieťaťom v rámci každodenného života po veľmi dlhý čas. Požiadavky terapie ovplyvňujú každodenný život celej rodiny (napríklad požiadavka, aby dieťa nebolo vystavované žiadnym obrazovkám). 

Videotréning interakcií je špecifická a vysoko účinná metóda poradenstva a terapie, ktorá využíva videozáznam na zlepšenie komunikácie a vzťahov medzi ľuďmi.

Pôvodne vznikla v Holandsku v 80. rokoch (pod názvom Video Interaction Guidance – VIG) a dnes sa celosvetovo využíva najmä v rodinách, školstve a pomáhajúcich profesiách.

Celý proces je založený na pozitívnej spätnej väzbe a prebieha vo viacnásobnom opakovaní troch krokov:

• Nahrávanie: Tréner (VTI poradca) natočí krátky videozáznam (cca 10 minút) bežnej situácie (napr. hra rodiča s dieťaťom, kŕmenie, alebo komunikácia učiteľa so žiakom).
• Analýza: Tréner si nahrávku prezerá a hľadá tzv. úspešné momenty – chvíle, kedy interakcia fungovala, dieťa reagovalo na rodiča alebo nastalo vzájomné pochopenie.
• Spätná väzba: Tréner si sadne s klientom a spoločne sledujú vybrané úspešné zábery. Zastavujú obraz (niekedy sekundu po sekunde) a rozoberajú, čo presne sa tam stalo a prečo to fungovalo.

O metodě VTI  na SPIN-VTI.cz

O videotréningu interakcií na Vzajomne.sk